krátke verše

Žiť bez lásky
je ako žiť bez jarnej krásy,
bez jej prvých detských slov,
a prvých teplých dotykov.
Je to ako kráčať tôňov lesov,
lesov padlých pod ťarchou píl a desov.

Žiť bez lásky
je ako zobrať leto deťom z rozprávky,
ako kráčať poľom bez klásku
a stále hľadať odpoveď na otázku.
Je to zločin na ktorý niet trestu,
už len smútok bude trýzniť tvoju cestu.

Žiť bez lásky
je ako Paríž na jeseň bez lesku.
Šedý, mŕtvy bez šťastia a bez spevu.
Tiché mesto plné tichých ľudí,
mlčky kráčajúcich po šedom listí.

Žiť bez lásky
To sú Vianoce bez rodiny bez priateľov.
Vtedy len sám stojíš pod bledou jedličkou,
ozdobenou tou najtrpkejšou skutočnosťou,
že žiješ bez lásky, bez krásy a bez snov.

Tam pod tou jedličkou leží človiečik bez snov
malí, útly bez života si pod jedličkou tancuje.
Jemu chýba láska, a tak si píše smutné básne,
vo chvíli keď tancuje tango zo smrtkou.