krátke verše

Zasmejem sa, čo nevidíš?
Sedí tu starí pán zo sadrou na nohách.
Prečo sa smeješ ? Závidíš?
Chorobu? Či vrásky na rukách?

Chcel by si byť ako on?
Padlí jastrab na sokoľom poli,
zvonica čo ma praskli zvon,
spomienka srdce bolí.

Nestrieľaj guľky do neba,
do chrbta nemých tvári.
Nečaká ťa žiadna odmena,
telo ti oheň sparí.

A tak len na lavičke Ti no nie On,
smejú sa ti ďalší guľkami skazy.
Pocíť chladnú oceľ, čo srdce trhá von.
Aké to je keď ti telo chlad mrazí?