krátke verše

Dlhé tiene krátkych nôch
kráčajú si po stromoch.
Pri mesiaci belavom,
hľadajú si tam úkryt pred svetom.

Tiene tíško nahé stoja,
ani hlásku nevyroja,
ani slzu nevydajú,
k nebu svoj pohľad upierajú.

Tam, počuť ich nárek slova.
Smútok, ktorý len hviezdy roja,
len tam hore je plač radosťou
a sen krásnou skutočnosťou.

Tam sa tiene tešia sami zo seba,
však Zem , nie je pre nich stvorená!

Mesiac zhasne , príde ráno,
bledé nebo a s ním teplý vánok.
Zmiznú tiene a i sny,
svet je opäť reálny.