krátke verše

Som smiešny čudák, hlupák, no vidím perom.
Stanica tratí a okolo mňa tisíce ľudí.
Do vlakov ! Do vlakov ! tým či oným smerom,
ženú sa rýchliky, a vo mne to ľútosť pudí.

Besné hlavy a plné nástupištia.
Do dverí. Do kupé a sadnúť.
Ani krkom hlavy neotočia
nie to ešte okom mrknúť.

Rušeň do pohybu v okamihu kolesá tlačí
Na nich túžby, sny ženú sa do priepasti.
A rušeň ryčí, syčí dym štípe do očí,
rozliaty na stanici kradne deťom slasti

Jeden už v diaľke ale predo mnou ďalší.
No ja som čudák, hlupák a vidím perom.
Nesadnem, odkráčam, zasmútim napíšem ako som o čas starší.
Vľavo, do ulice, do lesa vlastným smerom.