krátke verše

Sme dvaja Básnici uprostred poľa,
hľadiac všade dookola,
na radosti z nepokoja,
na krásu sveta keď je holá.

Sme dvaja Básnici uprostred lúky,
píšuc aké ma tráva muky,
keď ju zima ohlodáva,
a ona jej s celou silou odoláva.

Sme dvaja Básnici sediaci na opačných koncoch parku,
pohľadom na mesiac, píšuc inú rozprávku.
Cesta stredom naše myšlienky spája,
odkrývajúc kúsok po kúsku tajomstvo raja.

Sme dvaja Básnici úplne iní,
no postavený z tej istej hliny,
len mi dvaja chápeme,
naše lahodné slov spievanie.

Vietor stíchol už priam nefúka.
Počuť notu slabík za notou z pod klobúka,
a nárek Básnika čo stratil Dvojníka,
skryl sa do veršov zápisníka.

Sme dvaja Básnici plaviaci sa po nebi,
pre krásu sme stvorený,
a tak ju čarujeme na pery.